svet hudby

20. ARTPOP – Lady Gaga
Pre niekoho je Lady Gaga hudobný génius a jej albumy patria k tomu najlepšiemu čo súčasný pop ponúka a pre niekoho je Lada Gaga tá speváčka čo sa obliekla do mäsa a celkovo má čudný vkus obliekania. Ak aj patríte do druhej kategórie a nie ste úplne hluchí tak musíte uznať, že keď už vás tvorba Lady Gaga nezaujala, tak hlas má dobrý. Viac ako dobrý. Akustické verzie piesní Paparazzi, Bad romance, Just dance a iných si vždy rada vypočujem. Len škoda, že Lady Gaga svoj hlas utápa v preelektrizovaných a na albume Artpop aj prekombinovaných, prepracovaných piesní. Z albumu Artpop mám pocit, že sa až príliš snaží byť dokonalý, prepracovaný. Albumu chýba nadšenie, jednoduchosť a prirodzenosť predchádzajúcich albumov. Artpop znie až príliš profesionálne a vážne. Zachraňuje to Lady Gaga, ale občas ani ona nestačí. Pre niekoho je Artpop najlepší album posledných rokov, pre mňa nie. Pre mňa je Artpop najslabší album od Lady Gaga.

19. NATIVE – One Republic
Nikdy by mi nenapadlo, že jedného dňa poviem zlaté dobré Apologize alebo All the rights moves. One Republic som nikdy nemala rada, prišli ako obyčajná, ničím zaujímavá skupina, ktorá len mala šťastie a jednu dobrú, otravnú pesničku. Ale páčilo sa mi, že sú prirodzení a držia sa pop rocku. Ale album Natives mi príde ako od úplne inej skupiny. Predchádzajúce albumy boli prirodzené, žiadny gýč, žiadna vypočítavosť. A z Natives presne toto cítim. Z úvodnej Counting stars mám pocit, že bola napísaná prvoplánovo. Znie neuveriteľne gýčovo, nezáživne. Na prvé počutie vás zaujme, ale keď si ju pustíte opäť tak celé jej čaro, ktoré vás pri prvom počutí dostalo sa stratilo. Druhá pieseň v poradí, If I lose myself je o niečo lepšia, ale jej celkový dojem kazí medzihra po jednotlivých refrénoch. Je tam zbytočná a kazí celý dojem z piesne. To aká je to výborná pieseň si môžete potvrdiť ak máte deluxe verziu albumu, na ktorom nájdete akustickú verziu If I lose myself, What you wanted a Burning bridges a všetky tri piesne sú lepšie v akustickej podobe. Navyše deluxe verzia ponúka aj pieseň Life in color, ktorá je dokonalá a je najlepšou piesňou celého albumu. Škoda, že v podobnom duchu sa nenesie celý album. Našťastie One Republic úplne nestratili svoju tvár a pripomienky starých, neverím tomu, že to napíšem, dobrých One Republic sú v piesňach What you wanted, I lived, Cant stop. Ak máte iba klasickú verziu albumu, tak vás čaká sklamanie. One Republic zostali ďaleko za svojimi možnosťami. Z albumu mám pocit, že bol zameraný na čo najväčší počet hitov, no v konečnom výsledku počuť iba nezmyselné melódie, ktoré vás možno na prvýkrát zabavia, ale potom vás začnú nudiť.

18. NECH – Martin Harich
Martin Harich je jeden z kopy účastníkov Superstar. Ničím výnimočný, ničím zapamätateľný. Okrem davu pištiacich, škriekajúcich puberťačiek. Časy Superstar a davu „verných“ fanyniek sú preč. Martin Harich, ale nie. Veľkým mínusom je prejav mladého speváka. Jeho spev je afektovaný a hlas nepríjemný. To sa časom môže zmeniť. Hudobné nápady má Martin dobré. Čo znamená, že niektoré piesne na albume si získajú vašu priazeň.  Či už singlová Posledná pieseň alebo úvodná Asi mi horí tvár alebo rýchly a svižný Časovrat. Veľmi zaujímavou piesňou je Nech, je odlišná od ostatných piesní, text tiež nie je na zahodenie a dokonca aj Martinov spev je znesiteľný. Je sympatické, že Martin Harich sa snaží, pracuje na sebe a snaží sa skutočne podieľať na piesňach, ktoré na album umiestni. V podstate Martin Harich mladý chalan, ktorý si len tak pre radosť brnká na gitare a pospevuje. Album Nech nie je úplne zlý a ak bude Martin naďalej pracovať tak sa možno jedného dňa dočkáme kvalitného speváka, textára a muzikanta. Albumom Nech  ma Harich presvedčil o tom, že je dobrý hudobník, ktorého nápady nie sú až také márne. Nepresvedčil ma, ale o tom, že je spevák, jeho prejavu niečo chýba, jeho spevácky prejav ma, s výnimkou dvoch piesní, viac ruší ako baví.

17. DON′T LOOK BACK DOWN – Skylar Grey
Všetko zlé je vraj na niečo dobré. Takže keď to rozmením na drobné, keby Paul Walker nezomrel tak by nikto nespravil rozlúčkové video, kde príjemný ženský hlas neuveriteľne presvedčivo a citlivo spieval I′ m coming home, i′ coming home tell the world i′ m coming home. Pieseň Coming home ma zaujala, logicky som preto začala pátrať po tom hlase a objavila som Skylar Grey. Možno tieto riadky vyznievajú hulvátsky a necitlivo, však zomrel mladý človek, otec a sama by som bola radšej keby som sa o Skylar Grey dozvedela iným spôsobom, ale život je aj takýto. Koniec filozofovania. V roku 2013 vydala Skylar Grey album Don′t look back down. Nie je to úplne môj pohár vína, ale album sa mi páči. Zaujali ma aj niektoré piesne, no najväčším plus albumu je hlas speváčky. Je príjemný, jemný, nevtieravý, pokojný, v niektorých piesňach priam anjelsky. Don′t look back down je moderný popový album. Občas cez všetku tú elektroniku, ktorá sa na vaše uši hrnie začujete aj skutočný hudobný nástroj. Album má výbornú úvodnú pieseň, ktorej kvalitu dodáva aj Travis Barker za bicími. Občas mám pocit, že tomuto chlapíkovi viac sedí takýto hnusný pop, ako punk rock. Vynikajúcou piesňou je Religion, text nemá chybu, refrén je rovnako silný ako pri Coming home. Aj ďalšia pieseň v poradí C′ mon let my ride má vynikajúci refrén, v ktorom môžete počuť aj legendárny bicykel od The Queen. Táto pieseň má prijemné tempo, veselé spievavé slohy, strhujúci refrén, ktorý sa vám okamžite dostane pod kožu a ako bonus Eminema, ktorý v piesni vôbec nezavadzia. Nechápem prečo nebola táto pieseň zvolená za singel. Takto by som mohla opisovať každú jednu pieseň, ale nechcem vás unudiť k smrti takže to zhrniem. Don′t look back down je kvalitný popový album, ktorý ponúka pestré, nápadité, nevtieravé popové piesne. Album zaujme aj odporcov dnešného popu. Zaujme svojou jednoduchosťou, čistotou, úprimnosťou, radosťou. Možno niekto bude potrebovať dva či tri vypočutia albumu aby objavil jeho čaro, ale verte mi ak  si dáky album, ktorý minulý rok vyšiel, zaslúži druhú alebo tretiu šancu tak je to práve Don′t look back down. Dajte mu šancu a on sa vám odvďačí kvalitnou dávkou hudby.
 
16. SAVE THE ROCK AND ROLL – Fall Out Boys
Podľa čoho spoznáte punk- pop-rockovú skupinu? Nahrajú výborný album, majú fanúšikov po celom svete a zrazu si dajú pauzu, ktorá sa neskôr šokujúco zmení na rozpad skupiny, pričom minimálne s jedným členom zvyšok skupiny nekomunikuje, dokonca si ho vyradí aj zo svojich priateľov na facebooku. Po viac či menej úspešných sólo projektoch sa staré spory zázračne vyriešia, všetci spolu opäť komunikujú a dokonca sa začnú aj kamarátiť na facebooku a hlavne skupina oznámi veľkolepý comeback. Neviem ako to bolo u tejto skupiny pretože mi bola, je a asi aj naveky zostane nesympatická a ničím výnimočná. Neviem či pred svojim rozpadom vydali zlomový album, ktorý je pokladaný za to najlepšie čo kedy skupina nahrala alebo naopak po kope nevýrazných a mizerných albumov si povedali, že už to nemá cenu siliť a radšej sa rozídu. Každopádne Fall out boys sú späť, rovnako nesympatickí a nezáživní ako predtým. Ale ich nový album sa dá vypočuť bez väčšej ujmy na zdraví. Jediné čo nechápem je, ako majú tieto viac popové pesničky zachrániť rock and roll. Minútka na premýšľanie a už sa mi rozjasnilo. Keď si ľudia vypočujú tento album tak si okamžite musia podať protilátku a to v podobe skutočnej rockovej skupiny. Fall out boys boli vždy takou skupinou, ktorá mala dáke základy pop punku, ale viac mi pripadali ako trošku rockovejší Blue alebo Backstreet boys. Chlapci dospeli a nový album znie tým pádom dospelejšie, refrén v každej jednej pesničke je vynikajúci. Navyše tento štýl skupine neuveriteľne sedí. Nie je to pop punk ( aspoň nie taký ktorý poznám a uznávam ) a už vôbec to nie punk rock a pochybujem je to pop rock. Toto je album a asi aj skupina, ktorá je určená pre tých, ktorým sa nepáčia Blink-182 lebo sú na nich príliš hard no zároveň si chcú vystreliť mozog keď počujú Wanted alebo One Direction či nebodaj Rihannu. Fall out boys našli svoju tvár, našli svoj smer, stali sa skupinou pre vyššie spomínanú skupinu. Stali sa jednou z najlepších pop rockových skupín súčasnosti. Určite sú lepší ako vyššie hodnotení One republic, určite sú prirodzenejší ako Boys like girls a určite sú počúvateľnejší ako Wanted a spol.

15. DAMAGE – Jimmy Eat World
V roku 2013 oslávili Jimmy Eat World krásnych 20 rokov a toto jubileum sa rozhodli pripomenúť novým albumom Damage. Skupina nahrala príjemný album, ktorý sa nesie v svižnom tempe. Album vôbec nenudí, aj napriek tomu, že nič svetoborné neprináša a spevák nemá dvakrát zaujímavý hlas, ktorý by vás strhol. To čo uberá skupine spev, pridáva inštrumentálna stránka. Od úvodnej Appreciation až po záverečnú You were good ponúka album kvalitné rockové piesne. Síce chýba pieseň, ktorá by vás na prvé počutie strhla tak ako kedysi The middle, ale aj tak sa stále budete s Jimmy Eat World baviť a cítiť príjemne. Album vás neurazí, neunudí na smrť, trochu vás rozveselí a ak ste práve pred nervovým kolapsom tak vás upokojí.

14. COLLAPSIBLE LUNG – Relient K
Relient K sú v našich končinách pomerne neznámou skupinou. Nie sú skupinou, ktorá by písala hit za hitom. Hrajú príjemný pop rock, vďaka ktorému si skupinu môžete spliesť s inou skupinou. Napríklad úvodná Don´t blink akoby vypadla z repertoáru One republic. Druhá pieseň v poradí Boomerang má menšiu podobnosť s U+Ur hand od Pink. Ale rovnako ako hit od Pink je aj Boomerang chytľavý a nákazlivý. Lost boy mi pílil uši hlavne pískaním, ktoré som tiež už niekde počula. Skupina občas trošku pritvrdí, trošku zmení štýl ako napríklad v Gloria, ide o najlepšiu pieseň z albumu. Zamilujete si ju vďaka plechovému zvuku a rytmickému refrénu. Album má kvalitný zvuk, ktorý občas znie špinavo a to teraz vôbec nemyslím ako výhradu.

13. NOT WHAT YOU EXPECTED – Mest
Osem rokov trvalo americkej punk rockovej skupine nahrať nový album. Aj keď nás názov albumu pripravuje na to, že to nie je to čo sme očakávali, nemusíte sa báť. Mest neprišli po tých rokoch s ničím novým, nepriniesli nič šokujúce čo by vás donútilo nad albumom rozmýšľať, neprišli s ničím čo by vás strhlo, šokovalo, prekvapilo. Proste tam, kde v roku 2005 skupina skončila, v roku 2013 pokračuje. A ten kto pozná túto skupinu vie veľmi dobre, čo môže očakávať. Rýchly, drzí, priamy punk rock. Piesne obsahujú veľa, veľa gitár, veľa, veľa rachotu z bicích. Na viac vypočutí to nie je, ale na jedno vypočutie vás album zabaví a nebudete tých pár minút čo ste mu venovali ľutovať.

12. MIDNIGHT MEMORIES – One Direction
Čo je horšie ako jeden Justin Bieber? Päť Justinov. Našťastie týchto päť bieberov nie je takých hrozných a netalentovaných ako Justína. One Direction sú síce obyčajný boy band, ktorý si o pár rokov nebude nikto pamätať. Vydávajú albumy ako na bežiacom páse a už len čakám kedy sa ich aj verné fanynky prejedia. Od albumu k albumu je skupina, ale lepšia. Ich piesne sú chytľavé, občas primitívne jednoduché s ešte primitívnejšími a naivnejšími textami. Lenže tento album má jedno plus, nie je z neho cítiť prvoplánovosť. Lepšie povedané nie je ju cítiť až tak veľmi ako na jeho predchodcoch. Rôzne cover verzie piesní One Direction ukazujú, že ich piesne nie sú až také hrozné. Aj na tomto albume nájdem zopár piesní, ktoré stoja za pozornosť či je to primitívna Best song ever, alebo asi najlepšia pomalá pieseň 1E Story of my life, alebo podľa mňa jedna z dvoch najlepších piesní albumu Midnight memories, ktorá je síce poskladaná z iných známejších piesní, ale ako celok tieto piesne fungujú bezchybne a refrén roztancuje každého. Tou druhou najlepšou piesňou je Little black dress, ktorá má veľmi zaujímavý, starý zvuk a užijete si v tejto piesni aj reálne nástroje a minimum efektov. Album ponúka širokú paletu . Od piesní, ktoré sa snažia byť rockovejšie, cez príjemné pop rockové piesne, až po presladené, bez nápadité sladáčiky. One Direction nie sú žiadny zázrak, sú len formou ľahkého zárobku pre vyvolených. Na druhej strane každá generácia má aj boybandy a asi každý človek si prejde obdobím, keď sa mu páčili Spice girls alebo Back street boys. Teraz sú niečim takým One Direction. Ich najväčšou chybou je, že až príliš rýchlo vydávajú albumy a to pôsobí trošku okato. Album je v pohode, dá sa vypočuť, dá sa pri ňom odreagovať, dá sa pri ňom zabaviť a určite sa dá pri ňom veľmi rýchlo opiť.

11. CALL YOUR FRIENDS – Zebrahead
Ďalší hudobný dynosuarus. Človek si pri počúvaní svojej obľúbenej skupiny alebo skupiny, ktorá sprevádzala určité obdobie jeho života uvedomí aký je už starý. Samozrejme len v prípade, že na takéto uvedomenie nemá milované ratolesti. Zebrahead by boli obyčajnou punk rockovou skupinou, ktorá by nebola ničím výnimočná keby sa nerozhodli vo svojich pesničkách aj recitovať. Našťastie ťažkopádne hip hopové melódie vždy prenechala odborníkom a oni recitovali do veselých, nadupaných punk rockových melódií. Nadupane začína aj nový album tejto multižánrovej skupiny. Sirens sú výborným otvarákom, nabudia vás na zvyšok albumu. Skupina dokáže aj pritvrdiť ako napríklad v With friends like these, who needs herpes? Na albume dominujú veselé, rýchle piesne s ľahko a rýchlo zapamätateľnými refrénmi. V niektorých piesňach nám Zebrahead pripomína iné skupiny minulých rokov ako Sum 41 ( im just here for the free beer ) alebo The Offspring Murder on the airwaves. Call your friends je jeden z najlepších albumov, ktoré táto skupina vydala Aj keď pre mňa sú v prvom rade skupinou, ktorá robí výborné cover verzie popových hitov. Bolo by zaujímavé si vypočuť dáku pieseň One Direction po tom čo by si ju do parády zobrala táto skupina.

Prvú polovicu najlepšej dvadsiatky albumov máme za sebou. Verím, že do konca tohto roku vám prinesiem aj druhú polovicu, na ktorú už všetci určite netrpezlivo čakáte.